Návšteva psieho salónu

Keďže Maxinoha už začal vyzerať ako Tarzan v najlepších rokoch krížený s Bobom Marleym (rozumej dlhý, mocný, srstný porast mu začali obohacovať dredy), nastal čas návštevy psieho salónu.

Po predošlých katastrofických scenároch v Račianskom salóne, kde Maxovi ostrihali polku tela a za jeho chvost by sa po vyjdení zo salónu nehanbila nejedna líška, rozhodla som sa využiť služby blízkeho vidieku. Vyrazili sme do Vajnor. Na termín sme čakali asi mesiac. Pôvodne som mala ambíciu, že ho ostrihám sama, ale keď som si predstavila celú cermóniu, že chudáčikovi strojčekom nebodaj privrznem niečo z jeho najcennejšieho, nápad ma rýchlo prešiel.

Prichádzame pred salón vo Vajnoroch. Nápis nad salónom vyzeral, že už má najlepšie časy za sebou a interiér pôsobil, že už aj tie horšie časy zažil. Vchádzame do salónu, nikde nikto. Zo zadnej miestnosti bolo počuť zvuk strojčekov a občasný povel na psa, aby nevymýšlal. Zakričím mocne “Dobrý deň”, zo zadnej miestnosti sa ozve “Hneď sme pri vás”. Tak si sadnem a čakáme. Zvuky dvoch strojčekov, občasné povely, pištiaci pes, lietajúce chlpy začali na nás s Maxom pôsobiť dosť nedôverčivo. Kukneme s Maxom na seba, či zdrháme, alebo ostávame. Max mal v tom celkom jasno, bol už jednou nohou vonku. Hovorím si, že nebudeme padavky a ostaneme. Pravdou je, že išli strihať Maxa a nie mňa, takže v bezprostrednom ohrození bol on.

Po desiatich minútach vychádza teta strihačka, odovzdávam jej psa s varovaním, že on sa veľmi bojí o seba a mohol by ju aj kusnúť. Čo jej hneď ukázal, keď ho chcela vyložiť na stôl. Psa teda vykladám na stôl ja a nechávam v salóne aj košík, keby niečo. Ešte sa uistím u kaderníčky, či ho tam naozaj môžem nechať. Tá mi ráznym hlasom volebných kandidátov odpovedá, že samozrejme. Opúšťam teda trasúceho psa sa na stole, ktorý na mňa pozerá vyčitavým pohľadom, či ho tam naozaj idem nechať.

Po dvoch hodinách nastáva čas zúčtovania. S malou dušičkou vchádzam do salóna a čakám, v akom stave bude pes a teta strihačka. Pes aj pani boli živí bez ujmy na životoch a zdraví. Musím tetu strihačku pochváliť, Maxina ostrihala úplne podľa mojich predstáv a zvládla bravúrne aj jeho strach.

Maximilán rýchlosťou strely zdrhá zo salóna a ja za ním. Skočí na trávu, lenže tá ho začne štekliť na labkách bez chlpov, skokmi stepnej kozy pokračuje ďalej. Pri prechádzke vonku vymyslí lahodnú pomstu pre mňa za ponechanie v salóne. Vyvála sa v dvoch bažinách a šťastne sa natriasa smer domkov. Finálne skóre Max verzus ja 1:1.