Už pár dní pred uskutočnením sa tohto šialeného výletu prichádzali na mňa paniky úzkosti. Predstavila som si totiž fázu balenia, nakladania do auta, vykladania z auta, vybalovania a to všetko s tromi deťmi, dvoma dsopelými a jedným psom. No proste idylka od začiatku až po koniec. Počas fázy balenia vydáte povely potomkom ohľadom všetkých baliacich úkonov. Priletí na vás asi milión otázok od počtu ponožiek, tričiek, ako sa zatvára pasta, … Pri 135tej otázke si máte chuť naliať trojitú borovičku alebo aspon utiecť na inú planétu. Snažíte sa zachovať chladnú hlavu, trpezlivučko odpovedáte, vysvetľujete, občas neplánovane vybuchnete a pokračujete trpezlivučko ďalej.
Medzi otázkou číslo 200 a 201 namontujete truhlu na auto, nakúpite poživeň, lebo hladné dieťa a hladná ja je priam smrteľná kombinácia.
Asi po piatich hodinách a tridsatichšiestich minútach sme pobalení, nalodení v aute a vyrážame smer hory. Cesta autom to je kapitola sama o sebe. Auto nabalené od kolies až po strechu neodradilo adolescentov si nabaliť gigantických plyšákov. Vraj ich budú mať na kolenách a bude to v poho. Uhm, po tridsiatich minútach jazdy začali vzdychať, že nemajú miesto. V týchto momentoch začnete zvažovať, či v jazde na zadných sedadlách ďalej pokračujú detiská alebo plyšáci.
Po dvoch hodinách zastavujeme na ciki pauze. Neviete si predstaviť, ako taký turniket dokáže spôsobiť pre teenagera neprekonateľnú prekážku smerom na toaletu. Podotýkam, že 50 centov sme tam vhodili, aj tak to bolo neriešiteľná záhada, ako posunúť kovovú tyč a vojsť. Začínate aplikovať hlboké meditačné cvičenia na vyrovnanie tlaku a pulzu.
Hodinu po ciki pauze zastavujeme v mekke adolescentnej gastronómie, v McDonalde. Záchody boli asi takej veľkosti, že návštevníci museli hrať tetris pri premiesťňovaní sa medzi dverami, toaletou a umývadlom. Pri stolovaní to nebolo o nič lepšie, keďže adolescentov zo Slovenska s rodičmi smerom do Rakúskych hôr bolo požehnane.
Po najedení zastavujeme ešte v obchode nakúpiť nejaké drobnosti za 93 evri a už konečne naozaj bez prestávky sa uberáme smer naša destinácia. Keďže rodič mieni, dieťa mení predsa len si ešte dáme jednu zástavočku na pumpe na ciki.
Potom už naozaj vyrážame smer ubytovanie bez prestávky a začíname sa tešiť na nasledujúce dni lyžovania. V tešení treba ale ostať veľmi blízko pri zemi, keďže do hlavy sa vám stále tlači: rodič mieni, dieťa mení! O zábavu bude zaiste postarané.